Lepší vrabec v hrsti, ako dva holuby na streche – aj tak môžeme zhrnúť priebeh 24. ročníka Letného šachového tábora Koník, ktorý týmto vyhlasujeme za úspešne ukončený. Ako už je zvykom, tento ročník organizačne zaštítilo občianske združenie ŠKM DUNAJ.
Oproti minulému roku sme zaznamenali veľmi potešujúci nárast účastníkov, keď sme počtom 120 len tesne neprekonali absolútny rekord z roku 2018. Aj touto cestou by sme sa tak chceli poďakovať každému jednému z Vás, ktorí svojou účasťou prispeli k tomu, čím sa Koník každý rok snaží byť – miestom prekonávania medzigeneračných i geografických vzdialeností. Po minuloročnom úspešnom pokuse sme sa aj tento rok opreli o systém rozličných cenových hladín v závislosti od termínu zaslania prihlášky, ktorý nám značne zjednodušuje prípravu na samotné podujatie.
Aj tento rok sme splnili všetky byrokratické podmienky, ktoré nám štátny aparát nastavil, keď sme od všetkých účastníkov aj vedúcich zozbierali potrebné zdravotné potvrdenia. S potešením môžeme poznamenať, že úrady verejného zdravia sa v porovnaní s minulým rokom dokázali vzájomne zosúladiť, čo otcovi myšlienky iste nezanedbateľne znížilo hladinu stresových hormónov pred samotným začiatkom tábora.
Čo sa šachovej úrovne účastníkov týka, oproti minulému roku sme zaznamenali signifikantný nárast, keď priemer TOP10 z minuloročnej hodnoty 1933 narástol na tohtoročných 2021. Ako už je zvykom, medzi účastníkmi sme privítali za priehrštie medailistov z Majstrovstiev Slovenska mládeže, no keďže Koník je táborom inkluzívnym, štartová listina pokryla všetky medzistupienky medzi medzinárodnými reprezentantami a úplnými začiatočníkmi. Aj tento rok bol Koník medzinárodným podujatím, keď sa k 113 slovenským účastníkom pripojili intrafederálne posily v zložení Ema Hrčková, David Juračák, bratia Moravčíkovci a Kira Tarielashvili. Zostavu doplnila dvojica z druhej strany železnej opony, menovite Michaela Búryová (čoby bývalá takmersuseda našej najvzácnejšej ministerky) a Anton Slodička z Belgicka.
Súpiska vedúcich zaznamenala tento rok len jedno nové meno, keď sa na „správnu stranu barikády“ po ôsmich účastiach premiérovo postavila Ninka Kubíková, ktorá jednoznačne ašpiruje na titul vedúcej s najvyššou mierou dôvery v kognitívne schopnosti účastníkov. V nadväznosti na minuloročnú záverečnú správu nám nedá nespomenúť, že rolu Supermana po minuloročnej bažantke Stellke Čarneckej tento rok úspešne prebrala Miška Smidová. Okrem pevného jadra tímu sme tento rok, ako už je zvykom, privítali niekoľko návštev, keď sa k nám postupne pripojili Matej Čertík, Ľubka Čelústková, Zuzka Diviaková, Miro Kovaříček a Mirka Makovičová. Šachovú výpomoc v podobe tréningov prvej skupiny a nezanedbateľného bodového príspevku v extrablitzi nám v priebehu troch dní poskytol GM Igor Štohl, ktorý nás okrem iného potešil aj kvantom novších či starších príbehov a anekdot.
Už vyše desaťročie je axiómou donekonečna opakovať, že tento ročník bol z pohľadu organizačného tímu zatiaľ najlepšie zvládnutý. Tento rok nám však spravilo výrazný škrt cez rozpočet počasie, kvôli ktorému sme museli už zažité chronologické poradie disciplín obrátiť na hlavu. Čitateľ-detailista sa snáď uspokojí s konštatovaním, že 24. ročník Koníka bol najlepšie organizačne zvládnutým prevedením umenia možného (hoci sa otec myšlienky a veliteľ stáda tento rok potýkal s nešpecifikovanými ťažkosťami v oblasti včasného tlačenia denných harmonogramov).
Napriek vyše dvadsaťpäťpercentnému nárastu počtu účastníkov v medziročnom porovnaní sme aj tento rok využili koordinačne menej náročný model s desiatimi družstvami, ktorý nám dovolil odohrať aj zápasy o umiestnenie v športových disciplínach. Desať táborových dní sme chirurgicky rozdelili na dve časti, keď sme počas prvých troch celých dní odohrali štyri kolá šachového turnaja, bleskový turnaj, tzv. kvázišachový päťboj v rámci tímovej súťaže a na dôvažok stihli aj riešiteľskú súťaž. V nedeľu ráno sme úspešne absolvovali aj tzv. Operáciu Dynamo spočívajúcu v presune 46 z účastníkov do a z kostola. Zvyšok tábora patril predovšetkým disciplínam športovým, a autor týchto riadkov môže s potešením skonštatovať, že sme zo zoznamu postupne vyškrtali každú jednu z nich. Všetky disciplíny, s výnimkou stolného tenisu, boli odohraté a vyhodnotené už v sobotu večer; nedeľné ráno sa tak nieslo v znamení posledných štyroch zápasov stolnotenisového turnaja-mastodonta spolu s balením a prípravami na záverečné vyhodnotenie. Prekvapilo nás síce predčasné vylodenie sa účastníkov tábora, ktorý sa na Kľačne konal hneď po nás, no našťastie sa nám podarilo s ich organizačným tímom nájsť dostatočnú mieru „synerdžie“, a tak sme sa vyhli organizačným nepríjemnostiam väčších rozmerov.
Hoci sa počet obtelefonovaných potenciálnych uchádzačov o rolu zdravotníka vyšplhal do závratných výšin, tejto úlohy sa napokon voľky-nevoľky musela ujať Heňa Kopnická, ktorej aj týmto spôsobom chceme vyjadriť našu veľkú vďaku. Poďakovanie patrí aj Mirke Makovičovej, ktorá v priebehu tábora naskočila na dve striedania a odľahčila tak Heňu. O to väčšia bola naša úľava, keď najkritickejším prípadom tohto roka bol vyvrtnutý členok. Otca myšlienky i citlivejších sledovateľov istotne potešila aj absencia faux pas zapríčinených bodavým hmyzom počas komentovaného live streamu, hoci štafetu neuvážených výrokov tento rok prebral autor týchto riadkov, za čo sa ospravedlňuje.
Už tradične si zodpovednosť za audiovizuálnu dokumentáciu do svojho portfólia popri rozhodovaní Preskakovanej zobral Maťo Očko, ktorý v priebehu celého tábora technicky zabezpečoval okrem iného množstvo fotografií, tvorbu denných videí, komentovaných prenosov či podcastu KoníkCast, pričom mu výdatnou fotografickou tvorbou asistovala Ninka Kubíková. Keďže sa muchy nevyhýbajú ani talentom, Maťo sa tento rok v spolupráci s čarom nechceného postaral o cliffhanger hollywoodskych rozmerov, keď sa stream z finále šípok z technických dôvodov ukončil sám v priebehu predposledného kola. Autor týchto riadkov je však presvedčený, že hlavný lodivod už stihol na nákupný zoznam na ďalší rok pripísať jednu powerbanku. Fotografie a videá sme už v priebehu tábora zverejňovali ako na webe LŠT Koník, tak aj na facebookovom profile KŠN Bratislava. Nie je to však všetko: kinematografickí pôžitkári si ešte prídu na svoje v tradičnom Aftermovie, ktoré na oboch kanáloch čochvíľa zverejníme.
Aj tento rok bolo jedným z našich hlavných mott búranie povestných štyroch stien brániacich rozvoju každého hráča, t.j. šachový tréning, psychológia, fyziológia a fyzická príprava. Budíčky a ranné rozvičky vrátane obľúbených tanečných rozcvičiek, ktorých organizáciu po pauzujúcej Ľubke Čelústkovej tento rok prebralo konzílium choreografických odborníkov z radov mladších vedúcich, ako aj športové disciplíny a predovšetkým povinne voliteľné fyzické aktivity „za odmenu“ pri nedostatočnom (či dokonca úplne absentujúcom) upratovaní izieb, zabúdaní vecí, často i mobilných telefónov či plných peňaženiek, prekročení večierky, používaní zbytočne korenistých výrazov, nenahodení partií do spoločnej databázy, nadmernom volaní o pomoc, umelom zasnežovaní partiármi či iných aktivitách v priamom rozpore s princípom zdravého rozumu, prispievali predovšetkým k posúvaniu poslednej spomínanej steny. Čoby morálna autorita na všetko si problematiku intenzívnej krátkodobej prevýchovy pod svoje krídla zobral predovšetkým Tomáš Perička. Musíme, bohužiaľ, skonštatovať, že sme tento rok museli siahnuť po obľúbenom prísloví Vladka Bochničku, a síce „kto chce kam, pomôžme mu tam“, a tak sa nám po dlhých rokoch nepodarilo dodržať rovnicu „počet účastníkov na začiatku = počet účastníkov na konci“, keď sme sa s bližšie nemenovanou dvojicou rozlúčili už s jednodňovým predstihom. Aj túto skúsenosť však isto premeníme na pozitívny výstup v podobe ponaučenia, ktoré nám do budúcnosti výrazne uľahčí predchádzanie podobným úletom (či záletom).
Ako už je zvykom, aj tento rok sme siahli po obmedzení prístupu k mobilným telefónom, ktoré si účastníci vyzdvihli po raňajkách a znovu odovzdali pred začiatkom poobedného programu. Niektorí už polhodinu vopred tvorili rady ako pred Tuzexom, kým iní by telefóny celkom oželeli.
Po dvanásty raz sa naším domovom na desať dní stal ubytovací komplex GO Kľačno, čo v rámci interných štatistík znamená, že sme na Kľačne prežili polovicu našej spoločnej histórie. Potešilo nás odstránenie preliezacieho hradu z prvého poschodia, čo nám umožnilo vyššiu efektivitu v rámci stolnotenisového turnaja. Medzi najväčšie zmeny v exteriéri patril bazén, ktorého používaniu sme sa tento rok vďaka nestálosti počasia úspešne vyhli, a mysteriózna zavlažovaco-rozprašovacia konštrukcia vztýčená zhruba počas piateho dňa konania tábora, ktorá o tri metre skrátila ihrisko na pétanque. Chlapci obsadili celé prvé, druhé a tretie poschodie spolu s tromi izbami na prízemí, kým dievčatá obsadili jedno poschodie v samostatnom pavilóne plus dve izby na prízemí. Ich počet sa tento rok vyšplhal na 33, čím sa opäť vrátili nad métu dvadsiatich piatich percent z celkového počtu účastníkov. Okrem ubytovacej časti a jedálne sme v komplexe využili aj priestory baru, telocvične, trojposchodovú výškovú budovu s priestormi na šachový turnaj a tréningy, tromi stolnotenisovými stolmi a modrou zasadačkou, ktorá nám poslúžila ako vhodný priestor na kvíz, scénku i nočné nácviky tanečných rozcvičiek.
Jednou z najväčších medziročných zmien v ubytovacom zariadení bola vnútorná aj vonkajšia prerábka jedálne, a my tak môžeme oceniť jej zvýšenú kvalitu oproti minulým rokom. Keďže sa však zmeny nedotkli stravovacej kapacity samotnej jedálne, aj tento rok sme stravovanie riešili postupne, zmenovým systémom. Autorovi týchto riadkov nedá na tomto mieste nespomenúť už teraz legendárny mat tretím ťahom, ktorý vrchný dozorca areálu udelil jednej z účastníčok, ktorá sa (márne) snažila vyhnúť konzumácii polievky. Pitný režim bol zabezpečený dvomi nádobami priamo v priestoroch jedálne, do ktorej bol priebežne dopĺňaný čaj či jemne osladená malinovka. Okrem toho dostal každý z účastníkov pokyn doniesť si so sebou plastovú fľašu, čo výrazne zjednodušilo dodržiavanie pitného režimu počas šachových aj športových aktivít. Tento pokyn nepadol na úrodnú pôdu, z čoho mal určite najväčšiu radosť personál kuchyne, keď počet umytých pohárov denne výrazne nekorešpondoval s počtom účastníkov tábora.
V zariadení GO Kľačno sme mali k dispozícii aj internet, ktorý s nami tento rok viac-menej dokázal držať krok. Poučení mnohoročnými skúsenosťami sme však aj tento rok siahli po záložnom riešení v podobe prenosného internetu. Aplikácia na okamžité nahrávanie výsledkov opätovne potvrdila svoje kvality, hoci sme aj tento rok operatívne riešili zopár drobností. Časť výsledkov bola k dispozícii na webovej stránke Koníka doslova do pár minút od skončenia zápasu a diváci tak mohli na diaľku sledovať priebeh jednotlivých disciplín takmer naživo. Rozhodcovia niektorých disciplín však budú musieť do budúceho ročníka popracovať na svojom multitaskingu.
Po prvej večeri prebehol v exteriérovom amfiteátri aj napriek neustálenému počasiu úvodný príhovor tvorcu idey, ktorý postupne predstavil základné pravidlá fungovania, ubytovací poriadok a vymedzenie účastníkom prístupných priestorov (hoci táto časť celkom nepadla na úrodnú pôdu). Nasledovalo dlho očakávané žrebovanie družstiev, o ktoré sa postarali predovšetkým mladší účastníci spolu so Samkom Havaldom. Z klobúka s obojživelným motívom boli postupne z nasadzovacích košov, ktoré pripravil Maťo Kuna v spolupráci s autorom týchto riadkov, vyťahované mená účastníkov od najmladších až po tých najskúsenejších. Postupne tak vzniklo 10 družstiev, ktorých názvy uvádzame v abecednom poradí: All in, Csizmás Kandúr, €URO30, Moreplavci severu, Mysh and chips, Nejaké niečo, Oceľové rúry, Schrödingerove mačky, Ša(l)chymisti a Šepot práčky. Každé z družstiev obdržalo plátno na vlajku a papier, na ktorý zaznačilo nomináciu jednotlivých členov na disciplíny v rámci tímovej súťaže, v ktorej v porovnaní s minulým rokom pribudla novinka v podobe najobľúbenejšej disciplíny tímovej súťaže od čias Krycích mien – Duck chess, alebo v lokálnom českom preklade „Kachní šachy“ – ktorá vystriedala Námornú bitku. Hoci jeden či dva z tímov nezvládli skúšku správnosti a úspešne nasadili účastníka na viacero súbežne hraných disciplín, po reparáte sme mohli naostro odštartovať kolotoč s názvom LŠT Koník.
V bodovaní izieb sme tento rok vopred ohlásili hneď dve neohlásené kontroly; účastníci tak museli byť v podstate v konštantnom strehu. Konkurencia bola tento rok brutálna, keď na pódiové umiestnenie nestačilo ani 99,5 bodu zo 100 možných. Delené druhé miesto nakoniec obsadili izby č. 113 v zložení Simona Bochničková, Júlia Chmelíková, Elena Jursová a Gréta Kapolková a č. 115 v zložení Timea Haásová, Monika Koscelníková, Lucia Magdová a Eva Polačková. O rozhodujúcu hviezdičku viac získala izba č. 304 v zložení Jonáš Ďurana, Marek Tobias Janík, David Juračák, Matúš Krivošík a Anton Slodička, ktorá tak obhájila minuloročný primát.
V disciplíne kameň-papier-nožnice, známej tiež pod operatívnym označením kápéenko, sa hralo tradične vyraďovacím systémom na dva víťazné sety, pričom súboje boli v plnej réžii účastníkov, ktorí do vopred určených deadlinov sami hlásili výsledky. Zápasy postupne naberali na vážnosti a vyvrcholili v sobotu, keď sa v zápase o tretie miesto tešila Adriana Pálková pred Samuelom Havaldom. Vo finále sa navlas zopakoval výsledok z roku 2023, keď Juraj Jursa porazil Caseyho Ryana Mészárosa v pomere 2:0. Najúspešnejším družstvom sa stal Csizmás Kandúr pred Schrödingerovými mačkami a Moreplavcami severu.
V základnej časti šípok účastníci hádzali, ako prišli, pričom najlepší tucet postúpil do dvoch semifinále, v ktorých sa rozdeľovalo dovedna šesť finálových miesteniek. Absolútnym víťazom sa stal Martin Krššák, ktorý vo finále nahádzal 422 bodov, pred Marekom Kvaššayom (406) a Tomášom Livňanským (382). Najvyšší náhod tohto roku zaknihoval Anton Slodička, ktorý so ziskom 539 bodov nahádzal takmer 18 bodov na šípku. V rámci družstiev boli najpresnejší členovia družstva Csizmás Kandúr (4110) pred Moreplavcami severu (4059) a Ša(l)chymistami (3858).
V prekážkovom behu, ktorý okrem agility účastníkov preveril aj ich schopnosť správne vykonať rošádu či schopnosť ubrániť sa lákadlu v podobe účelového ohýbania pravidiel, bol najrýchlejším Maxim Pauko (32,74 s) pred Jonášom Ďuranom (34,52 s) a Antonom Slodičkom (35,26 s). Spomedzi družstiev sa najväčšmi darilo Šepotu práčky (552,45 s), ktorý bol o sedem sekúnd rýchlejší ako Mysh and chips (559,67 s) a o ďalších desať sekúnd rýchlejší než Oceľové rúry (569,94 s).
Zrejme najväčším organizačným otáznikom tohto roku bol orientačný beh, o ktorom sme si ešte štyri dni pred koncom tábora mysleli, že sa kvôli kombinácii nepriaznivého počasia a údajnej prítomnosti medveďa v jednej z našich tradičných lokalít hlbšie v lese ani neuskutoční. Nakoniec sa nám však podarilo nájsť inovatívnu, hoci výrazne kratšiu trasu, ktorá v podstate neopustila intravilán obce, a orientačný beh sa tak mohol stať skutočnosťou. Absolútne dominantný výkon podal Samuel Havalda, ktorý jeden z najlepších bežeckých časov doplnil bonusmi za 200 sekúnd. S celkovým časom 80 sekúnd tak predbehol zvyšok štartového poľa o takmer minútu. Druhé miesto obsadil s celkovým časom 138 sekúnd Matúš Moravčík pred tretím Petrom Janoškom (144 s). Spomedzi družstiev boli najrýchlejšie Schrödingerove mačky (3492 s) pred Šepotom práčky (3584 s) a Ša(l)chymistami (3601 s). Nedá nám nespomenúť dvojicu disponujúcu magickými samoliečebnými schopnosťami, ktorí síce orientačný beh zabehnúť nemohli, no o hodinu-dve neskôr dokázali nastúpiť na zápasy futbalu či frisbee, doplnenú o bližšie nešpecifikovanú účastníčku, ktorá si orientačný beh neodbehla len tak z princípu. Celú trojicu sme tak odmenili najhorším časom v rámci ich košov, a ostáva nám len dúfať, že sa podobným extempore do budúcnosti vyhneme.
Turnaj v stolnom tenise tento rok priniesol také množstvo prekvapujúcich výsledkov, že aj stávková kancelária Kuna & Macko z roku 2016 by sa zrejme zdráhala vypísať kurzy na tohtoročné zápasy play-off. Minuloročný bronz o dve priečky vylepšil Roman Ondreička, ktorý vo finále pomerom 3:1 na sety porazil strieborného Šimona Košúta. Bronzovú medailu si vybojoval Marián Perďoch, ktorý rovnakým výsledkom na štvrté miesto odsunul Richarda Hasalu, ktorý si na stenu môže zavesiť už druhú zemiakovú medailu v rade. Do vyrovnania rekordu Matúša Valoviča mu však ešte zo dve chýbajú... Najpotentnejším družstvom stolnotenisového turnaja sa stali Oceľové rúry pred Schrödingerovými mačkami a Ša(l)chymistami.
S potešením môžeme na tomto mieste skonštatovať, že tohtoročný turnaj v pétanque prebehol bez akejkoľvek ujmy na zdraví. Už tradične turnaj prebiehal systémom dvoch päťčlenných skupín, z ktorých prvé dve družstvá postúpili do semifinále. Systémom štart-cieľ si zlaté medaily vybojoval Šepot práčky, ktorý nezaváhal ani v jednom zápase a svoje snaženie korunoval finálovým zápasom na pozoruhodne vysokej úrovni, v ktorom porazil strieborné Schrödingerove mačky pomerom 3:1. V zápase o tretie miesto sa po kurióznom priebehu tešila ekipa Mysh and chips, keď v rozstrelovom piatom akte porazila €URO30. O obidva najjednoznačnejšie zápasy turnaja (ktoré sa zdráhame nazvať debaklami, keďže boli oproti minulým rokom relatívne diétne) sa postarali neskorší víťazi, keď najprv v skupine porazili Ša(l)chymistov pomerom 11:2 a následne v semifinále prehádzali €URO30 9:0.
Futbalový turnaj zostal aj tento rok v gescii rozhodcovského dua Mydlo & Kombajn, hoci posledný menovaný zo strategických dôvodov tento rok pískal o niečo menej zápasov. Turnaj sa odohral tradičným systémom mladší-starší-mladší-starší, pričom nás počasie tento rok prinútilo turnaj odohrať hybridne na dvoch rozdielnych povrchoch. Po odohraní dvoch päťčlenných skupín postúpili prvé tímy priamo do semifinále, kým druhí a tretí vo štvrťfinále bojovali o dve semifinálové miestenky. Z víťazstva sa po gólovo chudobnom finále (mimochodom s totožným obsadením ako finále pétanque) tešili Schrödingerove mačky, ktoré najtesneším skóre 1:0 porazili Šepot práčky. V zápase o tretie miesto sa po víťazstve 3:1 tešili Mysh and chips pred Oceľovými rúrami. Najlepšími brankármi turnaja sa stali Oliver Šuplata (mladší) a Marián Perďoch (starší), kým za najužitočnejších hráčov turnaja bola vyhlásená dvojica Timur Haás (mladší) a Matúš Krivošík (starší).
Nakoľko sme však aj táborom šachovým, program sme vyplnili aj aktivitami z kuchyne bohyne Caissy. V priebehu prvej večernej porady boli účastníci rozdelení do deviatich skupín, ktorých tréningy prebiehali v hracích miestnostiach, bare, exteriérovom stane, altánkoch či modrej zasadačke. Ako je zvykom, v priebehu tábora nastali motivačné posuny účastníkov oboma smermi. Záštitu nad tréningami prvej skupiny prebral IM Vladko Bochnička, ktorého zhruba v polčase tábora na tri dni vystriedal GM Igor Štohl. Okrem nich tréningy viedli aj takmerFM Dominik Petrek, autor týchto riadov, rozhodcovský libero Maťo Kuna, Tomáš Perička, Miro Bednár, milovník El Clássico Tibi Mátis, Rasťo Diviak a Rudo Benci.
Počas takmer celých desiatich dní prebiehala súťaž v riešení dobrovoľných diagramov, ktorú tento rok od piky prekopal Miro Bednár ako zodpovedná osoba. Najviac diagramov vyriešila Dorota Vnenčáková (121) pred Kristínou Larou Jančigovou (113) a minuloročným víťazom Richardom Chmúrnym (96). Spomedzi družstiev sa v neuveriteľne tesnom súboji presadil Csizmás Kandúr (399) pred družstvami All in (397) a Mysh and chips (396).
Na Koníku sa každý rok snažíme nájsť a poskytnúť odpoveď na každú otázku. Na tomto mieste však, žiaľ, musíme skonštatovať, že minimálne jedna z otázok ostala tento rok nezodpovedaná, keď sa nám jedenásty diagram podarilo vytlačiť chybne. Keďže ani dvanásty diagram nenašiel premožiteľa z radov účastníkov, o poradí rozhodlo prvých desať úloh. Spomedzi štyroch 24-bodových riešiteľov bol najrýchlejší Casey Ryan Mészáros (39 min) pred dvojicou Jonáš Ďurana a Marek Tobias Janík, ktorí diagramy takticky odovzdali minútu pred koncom časového limitu. Na štvrté miesto tak odsunuli Mareka Ďurovku. Z družstiev najúspešnejšie riešili Mysh and chips (165) pred All in (158) a Oceľovými rúrami (156).
V turnaji v bleskovom šachu sa opäť potvrdilo tradičné špecifikum koníkovských blitzturnajov, keď hlavnou motiváciou čela 116-členného pelotónu bolo kvalifikovať sa do extrablitzu. Po šiestich výhrach a dvoch veľmajstrovských remízach svoje vedenie v poslednom kole po uistení, že Buchholz je prítomný, potvrdil Casey Ryan Mészáros (8 bodov). Striebornú priečku so 7,5 bodmi obsadil David Juračák pred najlepšou zo skupiny 7-bodových, WFM Simonou Bochničkovou. Z družstiev bol najúspešnejší výber All in pred Mysh and chips. Delené tretie miesto obsadil Csizmás Kandúr a Moreplavci severu.
V bleskovom šachu extra, ktorý je pravdepodobne najobľúbenejšou disciplínou medzi účastníkmi a jednou z najmenej obľúbených medzi vedúcimi, družstvo vedúcich od začiatku budovalo mierny náskok, o ktorý však prehrou v ôsmom kole prišlo a začínalo sa tak od nuly. Posledné dve kolá sme však úspešne zvládli (aj vďaka psychologickej výhode, ktorú nám svojím sebavedomím vybojoval Rudo Benci) a do historických kníh sa tak zapíše totožné skóre ako pred rokom, teda 52,5:47,5. Spomedzi účastníkov nadpolovičný počet bodov ukoristili 7,5-bodová WFM Simona Bochničková, šesťbodový Marek Ďurovka a duo Casey Ryan Mészáros a Tomáš Polomský, ktorí získali po 5,5 boda. Výber vedúcich sa opieral predovšetkým o osembodovú dvojicu GM Igor Štohl a Dominik Petrek spolu so 7,5-bodovými IM Vladkom Bochničkom a FM Mirom Roháčkom.
V hlavnom turnaji hranom tempom 1 hodina na partiu s bonifikáciou 30 sekúnd na ťah sme opäť využili „koníkovský“ systém bodovania, teda 3-1-0. Keďže sa turnaj neposiela na ratingovanie, ide o skvelú príležitosť odložiť zbytočné špekulácie nabok a hrať každú partiu naplno (teda ak sa nikto z hráčov neponáhľa na výlet). Celková rezultatívnosť partií bola 84,17%, pričom na prvých desiatich šachovniciach dosiahla hodnotu 76,67%.
Aj tento rok sme zabezpečili online prenos z prvých šestnástich šachovníc spolu s komentovaným prenosom z každého kola, o ktorý sa postaralo predovšetkým dynamické duo v zložení IM Vladko Bochnička a Dominik Petrek s podporou prominentných hostí, predovšetkým GM Igora Štohla, za výdatnej technickej podpory Maťa Očka.
V samotnom turnaji sa po dramatickom finiši aj napriek prehratému vzájomnému zápasu o pol bodu Buchholzu tešil Richard Hasala pred Caseym Ryanom Mészárosom (obaja 22 bodov). Na bronzový stupienok dosiahol s 21 bodmi Juraj Jursa. V kategórii dievčat nasadenie obhájila 18-bodová WFM Simona Bochničková pred striebornou Monikou Koscelníkovou (17 bodov) a Timeou Haásovou so šestnástimi bodmi. Medzi účastníkmi do 11 rokov zvíťazil Dávid Hrdý (15 bodov), ktorému výborne sekundovala 14-bodová Simona Kováčiková a bronz pre seba extrémne rýchlou výhrou v záverečnom kole vybojoval Marko Paľun (13 bodov). V kategórii do 9 rokov si prvé miesto v tesnom súboji pre seba uchmatol Timur Haás pred Markom Mendelom (obaja 15 bodov); tretím do partie bol Juraj Klučka (10 bodov). Medailisti dvoch posledných spomínaných kategórií, 5 najlepších skokanov v porovnaní oproti svojmu nasadeniu a 5 hráčov s ratingom do 1500 sme ocenili poukazmi na výukový portál MyChess s platnosťou do konca roku 2025. Spomedzi družstiev v turnaji najviac bodovalo družstvo €URO30 pred Schrödingerovými mačkami a Csizmás Kandúr.
Aj tento rok sme sa snažili o kompletizáciu partií z turnaja v databáze ChessBase pre tréningové účely účastníkov. Bohužiaľ, aj v momente písania tohto eposu nám jedna partia chýba, a čo je horšie, pravdepodobnosť na jej znovuobjavenie je minimálna. Partie do softvéru nahrávali poväčšine samotní účastníci, ideálne priamo po skončení partie, hoci nie vždy bol proces taký priamočiary. Záštitu nad touto aktivitou prebrala predovšetkým Heňa Kopnická v spolupráci so širším tímom vedúcich.
Okrem vyššie spomenutých „hlavných“ súťaží sa do celkového bodovania súťaže družstiev zarátavala aj tímová súťaž pozostávajúca z 15 disciplín, do ktorých sa súťažiaci v rámci družstiev prerozdelili sami. Aké to boli? Americký žolík (ktorý sa stal korisťou Mareka Ďurovku z družstva All in), Dáma podľa pravidiel zo Žitného ostrova (Veronika Dudoňová, Kristina Kása – Csizmás Kandúr), Duck chess (Simona Bochničková, Martin Krššák – Moreplavci severu), Frisbee (Samuel Havalda, Matej Krajčírik, Casey Ryan Mészáros – Csizmás Kandúr), Hlavolamy (Šimon Košút - Mysh and chips, Teodor Nitran – Nejaké niečo a speedrunner Lukáš Strapec – Oceľové rúry), Kalčeto (Samuel Havalda, Casey Ryan Mészáros – Csizmás Kandúr), Kvíz (Jozef Benci, Monika Koscelníková, Radovan Mokošák – Nejaké niečo), Maľovanie (Júlia Chmelíková, Ján Polerecký – Šepot práčky), Pexeso (Júlia Chmelíková – Šepot práčky), Preskakovaná v gescii celého konzília vedúcich (Matej Krajčírik, Markéta Mrmusová – Csizmás Kandúr), Ruka a mozog (Samuel Havalda, Casey Ryan Mészáros – Csizmás Kandúr), Scénka (Ša(l)chymisti), Streetbal (Jozef Benci, Radovan Mokošák, Matúš Tonhajzer – Nejaké niečo), Šach 960 (Ján Földesi, Roman Ondreička – Oceľové rúry) a Vybíjaná (Juraj Chmelík, Michal Moravčík, Maxim Pauko – Oceľové rúry).
Na čele samotnej súťaže družstiev bola tento rok konkurencia nadmieru tesná, keď medzi prvým a tretím miestom bol rozdiel len 22 bodov. Zo zlata sa napokon tešilo družstvo Mysh and chips v zložení Juraj Burský, Diana Cibičková, Timea Haásová, Kristína Lara Jančigová, Marek Tobias Janík, Šimon Košút, Marek Kvaššay, Michal Livňanský, Adriana Pálková, Daniel Pekara, Michal Strečanský a Dorota Vnenčáková spolu s vedúcou Miškou Smidovou. Strieborné medaily si domov odniesli Schrödingerove mačky v zložení Richard Benček, Jonáš Ďurana, Juraj Jursa, Juraj Klučka, Rubin Kostov, Veronika Livňanská, Tomáš Livňanský, Alexander Mikuš, Michal Orgoň, Sebastian Pauko, Daniel Petrakovič a Šimon Šišák spolu s vedúcim Vladkom Bochničkom pred bronzovým Csizmásom Kandúr v zložení Veronika Dudoňová, Marek Földesi, Timur Haás, Nina Haásová, Samuel Havalda, Bibiana Hrdličková, Šimon Katreniak, Kristina Kása, Krištof Knotej, Matej Krajčírik, Casey Ryan Mészáros a Markéta Mrmusová spolu s vedúcim Maťom Očkom.
Z pohľadu historických štatistík sa na priečkach v TOP10 opäť prepisovalo poradie. Ziskom tretieho zlata sa s Koníkom rozlúčil Marek Tobias Janík, no dva bronzy navyše ho aktuálne radia na piate miesto najúspešnejších účastníkov družstiev LŠT Koník. Matej Krajčírik pridal tento rok taktiež piatu medailu a s bilanciou 2-1-2 je už na delenom šiestom mieste. Na delené dvanáste sa s bilanciou 2-1-1 posunuli Jonáš Ďurana a Samuel Havalda, keď prvý menovaný pre seba v roku 2025 vybojoval striebro a druhý bronz. Zmeny nastali aj v rebríčku účastí, keď sa na druhom mieste osamostatnil Marek Tobias Janík, ktorý svojou dvanástou účasťou dokonca dorovnal aj vedúceho Vladimíra Bochničku; ten však má na konte už dve účasti za tím vedúcich navyše. Na delené piate miesto svojou desiatou účasťou poskočili Simona Bochničková a Matej Krajčírik. Do elitnej dvadsiatky sa posunuli aj Timea Haásová, Samuel Havalda a (už v pozície vedúcej) Nina Kubíková. Keď už sme pri histórii, nezabudnime doplniť, že za všetky ročníky sme mali celkovo 1840 účastí, o ktoré sa postaralo 629 rôznych účastníkov súťažiacich v 221 rôznych družstvách. Milovníci štatistík si isto prídu na svoje v sekcii „História“ na webe tábora.
Zostáva nám ešte spomenúť úvodné dva diplomy, ktoré obdržali Zoia Korchyna a Šimon Katreniak ako najmladšia účastníčka, respektíve účastník. Nezabudnime ani na gesto Ryana Mészárosa, ktorý, rovnako ako minulý rok, svoju cenu venoval šťastnej účastníčke. Autora týchto riadkov hreje pri srdci, že aspoň niekto čítal minuloročnú záverečnú správu až do konca.
V rámci programu nesmieme zabudnúť ani na dve hudobné vložky, keď nás najprv navštívil Samo Tomeček, ktorý svojím vystúpením potešil nielen účastníkov a účastníčky, ale predovšetkým aj Ľubku Čelústkovú. V posledný večer sme zorganizovali aj diskotéku, ktorá sa tradične uskutočnila v priestoroch telocvične a potešila ako pártytigrov, tak aj milovníkov skladieb v pomalšom tempe.
Ak sa nič prekvapivé neudeje, budúci rok Koník opäť nacvála do Kľačna – už teraz máme zarezervovaný termín od 31.7. do 9.8.2026. O podrobnostiach, ako aj o spustení prihlasovania sa, Vás budeme vo výraznom predstihu informovať nielen na webovej stránke LŠT Koník, ale aj na facebookovom profile Klubu šachových nádejí. Garantovanie účasti bude – ako vždy – vyžadovať zaslanie všetkých potrebných dokumentov a úhradu ceny tábora, pričom budeme tradične postupovať v zmysle princípu „kto prv príde...“.
Každoročne sa snažíme byť lepší a lepší, a preto si aj na jubilejný 25. ročník Koníka pripravíme niekoľko noviniek a vylepšení. Už teraz máme poznačené nezanedbateľné množstvo podnetov z vlastných radov, ktoré hĺbkovo predebatujeme na tradičnej chate po Koníku. Aj touto cestou by sme Vás však chceli poprosiť, aby ste nám zaslali všetky menšie či väčšie pripomienky, nápady či idey – na tento účel môžete využiť napríklad emailom zaslaný dotazník. Bez Vášho feedbacku sme totiž napoly slepí.
Na záver by som sa chcel poďakovať všetkým, bez ktorých by Koník nemohol byť Koníkom. Podujatie, ktoré na strane vedúcich každoročne vygeneruje spánkový deficit na úrovni zhruba 300 hodín, vyžadujúce si šesť dní dovolenky plus ďalšie dva na fyzickú a mentálnu rekonvalescenciu, by nikdy nemohlo fungovať, nebyť nezištnej pomoci, korektných ľudských vzťahov, inteligentného i menej inteligentného humoru a množstva zážitkov, ktoré ostanú navždy.
Týmto bodom sme snáď spomenuli všetko, čo sme spomenúť mali, a tak nám nezostáva nič iné, než za 24. ročníkom LŠT Koník urobiť záverečnú bodku. Už teraz sa však nevieme dočkať budúcoročného Koníka, keď toto podujatie oslávi svoju prvú štvrťstoročnicu – veď neusporiadať 25. ročník by bolo priam hriechom.
Za kolektív vedúcich a z poverenia veliteľa flotily,
Martin Šándor