Ján Duraj sa narodil 2. januára 1951 v Kremnici. Detstvo prežil vo Vrútkach a počas celého života si zachoval silný vzťah k obom týmto mestám. Zomrel 3. júna 2026 v Bratislave vo veku 75 rokov.
Ján Duraj patril medzi výrazné osobnosti bratislavského i slovenského šachu. V roku 1992 sa stal majstrom Bratislavy a v roku 1987 získal so Športbytom Bratislava titul majstra Slovenska družstiev. Počas svojej aktívnej hráčskej kariéry reprezentoval viaceré bratislavské kluby a medzi svoje najcennejšie výsledky zaraďoval remízu s veľmajstrom Ľubomírom Ftáčnikom.
Šachu sa začal vážnejšie venovať počas štúdia práva v klube Slávia Košice. Po úspešnom ukončení štúdia sa usadil v Bratislave, kde sa stal členom šachového oddielu Dopravného podniku a zároveň súčasťou silnej generácie bratislavských šachistov. Vynikal najmä svojou dôslednou prípravou, hlbokými znalosťami šachovej teórie a výnimočným prehľadom.
Významnú časť svojho šachového života venoval korešpondenčnému šachu. Patril medzi popredných slovenských korešpondenčných hráčov svojej generácie a opakovane sa prebojoval do finálových súťaží majstrovstiev Slovenska. Korešpondenčný šach mu umožňoval venovať sa hlbokým analýzam pozícií a štúdiu strategických myšlienok, ktoré následne úspešne prenášal aj do praktických partií. Práve schopnosť prepájať teóriu s praxou patrila medzi jeho najväčšie šachové prednosti.
Osobitnú kapitolu jeho života tvorila klubová činnosť. V 90. rokoch pôsobil aj v družstve Vojenskej nemocnice Bratislava, kde som mal možnosť spoznať ho nielen ako silného hráča, ale aj ako výborného spoluhráča a človeka. Vždy mu záležalo na družstve, kolektíve a na šachu samotnom.
Koncom 90. rokov prerušil svoju aktívnu šachovú činnosť, aby sa neskôr po takmer dvadsiatich rokoch k šachu vrátil s rovnakým nadšením, aké ho sprevádzalo počas celej jeho hráčskej kariéry. Stal sa významnou osobnosťou ŠK Dúbravan Bratislava, kde pôsobil nielen ako hráč, ale aj ako kronikár a človek, ktorému úprimne záležalo na osude klubu. Pozorne sledoval výsledky družstiev, tešil sa z úspechov spoluhráčov a svojím nadšením dokázal motivovať ostatných.
Pre mnohých z nás bol doslova živou šachovou encyklopédiou. Poznal nespočetné množstvo partií, teoretických noviniek, turnajov a zápasov o titul majstra sveta. O šachu dokázal rozprávať celé hodiny s nadšením, ktoré nikdy nestratil. Rovnako nezabudnuteľný bol jeho humor, pohotové poznámky a schopnosť vytvoriť príjemnú atmosféru medzi priateľmi.
Hoci väčšinu života prežil v Bratislave, nikdy nezabudol na svoje korene. Rodnú Kremnicu mal veľmi rád a rád sa vracal aj na svoju chatu vo Vrútkach. V posledných rokoch nastupoval za Šachový klub CiV Kremnica, ktorému pomohol k postupu z tretej do druhej ligy. Žiaľ, zdravotné problémy mu už nedovolili nastúpiť v súťaži, ku ktorej svojím výkonom významne prispel.
Janko nebol len šachistom. Jeho druhou veľkou vášňou bola história. Mal mimoriadny prehľad o slovenských i svetových dejinách a vlastnil rozsiahlu knižnicu historickej literatúry. Tak ako pri šachu, aj pri štúdiu histórie hľadal súvislosti medzi minulosťou a prítomnosťou. Jeho analytické myslenie a neutíchajúca túžba po poznaní boli obdivuhodné.
Moje posledné stretnutie s Jankom sa uskutočnilo 8. apríla 2026. Daroval som mu knihu venovanú vojakom, ktorí aktívne hrávali šach a významne zasiahli do dejín šachu v Čechách. Veľmi sa jej potešil. Rozprávali sme sa o šachu, histórii a odohrali sme spolu aj partiu, vtedy som netušil, že bude našou poslednou.
Dnes sa s Jankom lúčime s úctou a vďačnosťou za všetko, čo pre slovenský a bratislavský šach vykonal. Zostane v našich spomienkach ako človek s obrovským srdcom pre šach, s nevyčerpateľnou túžbou po poznaní a s ochotou pomáhať druhým.
V mene bratislavských šachistov a Bratislavského šachového zväzu vyjadrujeme úprimnú sústrasť jeho manželke, deťom, rodine a všetkým blízkym.
Česť jeho pamiatke.
Rudolf Benci
člen Výkonného výboru Bratislavského šachového zväzu