Keď sme pred vyše 10 rokmi doma sedeli so sestrou a rozprávali sa a riešili možné aj nemožné, dostal som šialenú otázku: „Prečo neurobíš deckám šachový tábor?“ Mám rád výzvy a takéto spontánne nápady. Začali sme premýšľať, čo všetko na to potrebujeme a nejako som tomu rýchlo prepadol. Kto mohol vtedy tušiť, že po včerajšku bude mať za sebou 10 rokov existencie...
A aj preto nadišiel čas bilancovať...
Ako plynul čas, postupne sme absolvovali zopár menej pozitívnych situácií, no obrovské množstvo silných zážitkov. Prvý ročník bol oťukávací, dá sa povedať na vlastnú päsť – z organizačného hľadiska pán Paulička a moja maličkosť. Miestom podujatia bol Horský hotel Kráľova studňa kde nás bolo málo pramálo, no už sa nejako začali tvoriť začiatky programu budúcich ročníkov a vytvárať pevné vzťahy. Nakoľko je vždy čo vylepšovať, druhý ročník už bol v kooperácii s ŠK Osuské a tak pribudli do „táborovej rodiny“ všetci Diviakovci a Peričkovci ako aj Alžbeta Karlíková. Následne sa do role vedúceho úspešne vložil aj Miro Bednár a taktiež moja sestra Veronika. Počas tábora nám v niektorých ročníkoch pomáhali Veronika Machalová, Ján Smoleň, Michal Mészáros či Pavel Benčo a Tomáš Pecha z BŠŠ. Najnovšie aj Tomáš Chabada. Veríme, že to s nami vydrží aj naďalej. Tento rok nám výdatne pomáhalo aj trio Andrea, Helenka, Zuzka za čo im patrí veľká vďaka. Po prekročení vekovej hranice sa z jediného účastníka všetkých ročníkov, Andreja Solára, stal od tohto ročníka vedúci. Ďalší mali resp. majú záujem takisto (na návštevu prišli bývalí účastníci Tibor Čajka, Lucia Kevická či Mojmír Paulička), ale všetkým adeptom sa vyhovieť nedá. Medzi vzácne návštevy v minulosti patrili Sergej Berezjuk, Peter Vavrák či Martin Huba. Tento rok pribudli Dominik Csiba a Ján Markoš. Ak som na niekoho zabudol, veľmi sa mu ospravedňujem.
Postupne sme absolvovali 7 nezabudnuteľných ročníkov na Lovichovci aj minuloročnú existenciu na Kubrici. Od ročníka k ročníku sa človek učí. Pri spomienkach na ručne kreslený veľký poster stolnotenisového turnaja pre cca 50 účastníkov sa môže človek iba usmievať. Rovnako ako na to, že svojho času boli iba papiere a notebook bol jeden a aj to iba na losovanie. Verím však, že doma na povale ešte nájdem prvé dva ročníky aby sme mali kompletnú históriu...
Postupná modernizácia neobišla ani nás. Notebookov pribúdalo a rovnako ako tlačiarne sa stali neodmysliteľnou súčasťou fungovania tábora. Tabuľky začali fungovať pod Excelom. Potom niekto prišiel s nápadom robiť fotky masovejším spôsobom ako dovtedy. Následne z nich boli CD-čka pre účastníkov spolu s výsledkami všetkých disciplín. Neskôr sa začali nahadzovať partie do databázy. Deti sa naučili pracovať s Chessbase a tréneri mali k dispozícii materiál na štúdium.
Každoročne máme snahu o búranie 4 stien brániacich rozvoju každého hráča t.j. šachový tréning, psychológia, fyziológia a fyzická príprava. Upratovanie izieb a následné „odmeny“ v podobe cvičení by mali učiť systematike a keď sa to nedarí, majú aspoň vplyv na fyzickú kondíciu. Rovnako funguje vylepšovanie kondície pri zabúdaní vecí (často hodnotné mobily, peňaženky s hotovosťou, časti oblečenia, atď...). Uzatváranie remíz je možné iba so súhlasom niektorého s rozhodcov. Tým sa snažíme predchádzať rýchlym remízam. Nakoľko turnaj nejde na fide elo, silnejší majú jedinečnú možnosť testovať otvorenia bez rizika, rovnako naučiť sa hrať do konca. Nebyť tohto opatrenia by bol priemerný počet remíz na kolo inak oveľa oveľa vyšší. Na škodu každému hráčovi bez ohľadu na následný výsledok.
Poďme však ale k nedávno ukončenému ročníku.
Plne sme si uvedomovali záväzok v počte 56 prihlásených detí a tak sme nechceli nechať nič na náhodu. Rekord v počte účastníkov ako aj rekord v počte dievčat je do budúcnosti ďalšou výzvou. Všetky povinné papierovačky boli vybavené, povolenia úradov sme mali „v kapse“. Zabudli sme však na jedinú zmluvu – podpísať s nebesami dostatočne kvalitné počasie. A tak sme práve v čase nášho jubilea dostali suverénne najhoršie počasie v histórii nášho tábora. Okrem prvého dňa, časti piatku a časti soboty to bola jedná veľká katastrofa. Aj z toho dôvodu sme nestihli orientačný beh, turnaj v šípkach a takisto ani obľúbený nočný pochod. Športové disciplíny meškali a tak sme po 7 dňoch nemali odohrané takmer žiadne zápasy futbalového turnaja a chýbalo aj cca 50% zápasov v pétanque. V tom čase sme mohli snívať aj o orientačnom či prekážkovom behu. Neminutá energia dokáže vyplávať na povrch vo forme jej vybíjania nevhodnými spôsobmi. Napriek pár výnimkám si myslím, že účastníci boli disciplinovaní a aplikovali princíp zdravého rozumu.
Kvôli počasiu bola aj obava z prípadných úrazov a chorôb, no okrem asi 3 poštípaní hmyzom, pár narazeným končatinám a iným drobnostiam, boli podávané iba lieky, ktoré dotyční užívali dlhodobo. Dúfam, že nakúpené krémy na opaľovanie ako aj spreje proti hmyzu majú dátum spotreby využiteľný pre ďalší ročník. Ostali totiž nedotknuté... Ranná rozcvička ako aj denné návštevy neďalekej reštaurácie (cca 500m) vylepšovali kondíciu.
Čo sa týka stravovania, bolo vidieť, že strava je reštauračná a nie z vývarovne či jedálne. Desiatu a olovrant sme následne rozdávali priamo v turnajovej a spoločenskej miestnosti. Pitný režim bol zabezpečený 35-litrovou nádobou, do ktorej sme dopĺňali malinovku a plastovými pohárikmi, ktoré si mohli účastníci vziať so sebou domov. Poniektorí by si možno mali uvedomiť, že strava nie je iba gyros s hranolkami, palacinky, šišky či v posledný deň vyprážané dinosaury. Tieto jedlá zmizli v podstate bezo zvyšku. Ale to, že strava sú aj ďalšie jedlá. Môžem povedať, že sa bojím postaviť na váhu a podľa vyjadrení niektorých rodičov prišli domov ich potomkovia pekne vykŕmení. Reštaurácia Dalmacija jednoducho potvrdila to, čo som od nej pri podpise zmluvy očakával.
Ubytovanie bolo zabezpečené v komplexe PT Javorina pomocou samostatných chatiek. V každej chatke bola sprcha a sociálne zariadenie. Výhodnou bola aj spoločenská miestnosť resp. kuchynka. Z pohľadu predchádzajúcich ročníkov sme sa zhodli, že to bolo zatiaľ najlepšie ubytovanie. Jediný problém ktorý má strašil pred začiatkom, boli strmšie schody do horných izieb. Okrem jednej výnimky, kedy Andrej Búran absolvoval cestu nadol v kombinácii zadok - chrbát, sa nič nestalo. Počas tábora nás navštívila aj kontrola RÚVZ v Trenčíne, ktorá nám po približne 2 hodinách kontroly ubytovania, stravovania, rôznych potvrdení, lekárničky a iných vecí písomne potvrdila, že sme splnili všetky zákonom stanovené podmienky pre prevádzku tohto typu podujatia. Tento rok sme nemali obsadené všetky chaty, no v prípade zvýšeného záujmu sme schopní tento počet navýšiť. Na to bude ale potrebné prihlásiť sa v dostatočnom predstihu, aby nám tieto chatky neobsadil niekto iný. Inak budeme musieť prípadných oneskorencov odmietať, čo by som istotne nerobil rád.
Po prvej večeri prebiehalo žrebovanie účastníkov do družstiev. Nasadenie do jednotlivých košov bolo na základe šachového ratingu, veku a športovej zdatnosti. Tak ako vždy sa o nezávislé žrebovanie staral najmladší účastník, v tomto prípade Adrianka Vozárová. Po vyžrebovaní vznikli originálne názvy družstiev, ktoré uvádzam v abecednom poradí: Bláznivé mustangy, Daj si facku!, Duté sudy, Ježibaba a 6 gumových macíkov, „Puberťáci“, Rytieri rohatého stola, Snehulienka a 7 trpaslíkov a Žlté myši. A mohli sa začať zbierať body do súťaže družstiev...
V bodovaní izieb (presnejšie aj chatiek) bola veľká variabilita v dosiahnutých číslach. Nakoniec zvíťazila chata č.6 v zložení Peter Macko, David Puškár, Peter Puškár, Martin Starovič, Tomáš Starovič a Jakub Suchánsky pred chatou č.15 v zložení Dominika Ferková, Eszter Morvay, Alexandra Tejová, Veronika Ucekajová a Anna Vrtiaková. Tretie miesto obsadila chata č.10 v zložení Patrik Berger, Milan Jarábek, Miroslav Kovaříček, Ján Marek Kollár, Martin Mudroch a Tomáš Sklárš. Pre niektorých to bola posledná možnosť získať tento typ diplomu a prvý raz sa im to „ až na staré kolená“ podarilo.
Prekážkový beh sa stal korisťou družstva Bláznivé mustangy. Druhé miesto obsadili Rytieri rohatého stola a tretie delili „Puberťáci“ a Snehulienka a sedem trpaslíkov. V jednotlivcoch svorne zvíťazili s rovnakým časom Jakub Gavlas, Martin Gálik, Ján Marek Kollár a Martin Mudroch ktorému sa týmto ospravedlňujem a diplom mu odovzdám dodatočne. Aj keď je fakt, že pocit stáť na vyhlasovaní výsledkov pri uvedenej trojici mu už nevrátim.
Turnaj v pétanque mal jednoznačného víťaza v družstve Bláznivých mustangov ktorí prehrali až posledný zápas v čase, kedy mali prvé miesto isté. Druhí skončili Rytieri rohatého stola aj vďaka výhre s prvým družstvom. Na treťom mieste sa umiestnilo družstvo Daj si Facku!.
Turnaj v stolnom tenise mal tento rok výbornú úroveň a zápasy boli vyrovnané a „prudko pozerateľné“. Po bojoch v niekoľkých skupinových fázach sa nakoniec s play-off najlepšie vyrovnal Miroslav Kovaříček pred druhým Petrom Mackom. Tretí skončil Matúš Sadloň po výhre s Miroslavom Mackom.
Futbalový turnaj trpel vďaka počasiu a tak sme mali futbalovú najmä sobotu. Po bojoch v základných skupinách sa v semifinále nakoniec stretli na striedačku prvý z druhým. Hralo sa samozrejme aj o umiestnenie, t.j. o 5. a 7.miesto. V zápase o tretie miesto nakoniec zvíťazili Ježibaba a 6 gumových macíkov nad družstvom Daj si facku! a vo finále sa trochu prekvapujúco stali víťazmi Bláznivé mustangy po výhre 3:2 nad družstvom Snehulienka a 7 trpaslíkov.
Nakoľko sme však tábor aj podľa názvu šachový, prebiehali v ňom samozrejme aj tieto aktivity. Účastníci boli rozdelení do 7 tréningových skupín a počas dažďových dní sme sa im venovali pomocou prednášok. Tréningové miestnosti boli v jednotlivých spoločenských miestnostiach na chatkách, najmenší mali tréningy v turnajovej miestnosti. Zo stálych trénerov sa účastníkom venovali Miroslav Bednár, Rastislav Diviak, Tomáš Chabada, Tomáš Perička, Ivan Paulička, Miroslav Roháček. Prvé dni boli účastníci rozdelení najmä podľa ratingov a veku, no postupne nastali presuny tých lepších a ambicióznejších z jednotlivých skupín smerom nahor. Možný bol v rámci skupín samozrejme aj pokles. Prvej skupine sa počas svojho pobytu venoval FM Dominik Csiba. Neskôr, po jeho odchode, si prvé tri skupiny a ešte ďalší najlepší a najaktívnejší užili na záver aj vysvetľovanie GM Jána Markoša. V simultánke rozdelenej na 2 časti s ním dokázali zvíťaziť Marcel Spaček a Andrej Horník. Remízy zaznamenali Patrik Berger a Tomáš Sklárš.
Bleskový turnaj sa stal korisťou najvyššie nasadeného Olivera Spačka. Ten zvíťazil pred Patrikom Bergerom, tretí skončil Michal Jozefek. Následne postúpila najlepšia pätica do uzatvoreného turnaja s vedúcimi. Tam suverénne zvíťazil Dominik Csiba s 9 bodmi pred mojou maličkosťou s 8 bodmi a na 3.mieste skončil prekvapujúco Marek Karas s 5,5 bodmi. V celkovom súčte bodov vedúci versus deti boli vedúci predsa len o čosi úspešnejší. Každopádne sa vynasnažíme, aby bol budúci rok tento rozdiel väčší...
V hlavnom turnaji ktorý sa hral tempom 1 hodina na partia s 30-sekundovou bonifikáciou za každý vykonaný ťah. Už v prvom kole prišlo nečakane až k piatim prekvapeniam. Papierovo boli najväčšími prehra Tomáša Sklárša s Eszter Morvay a prehra Petra Macka s Arťomom Šapovalovom. Postupne prichádzalo k ďalším papierovým úletom. Nakoniec sa však tabuľka utriasla približne podľa predpokladov. Víťazom sa stal 8,5-bodový Michal Jozefek, ktorý turnaj doslova vyčistil. 7-bodový Marek Karas na druhom mieste a 6,5-bodový Oliver Spaček na treťom mieste už boli zmierlivejšie naladení. Kategória dievčat bola nesmierne vyrovnaná. Priebežne sa na jej čele striedali jedna za druhou. Záverečným finišom si víťazstvo vybojovala Eszter Morvay ktorá v priamom súboji porazila Alexandru Tejovú a získala 6 bodov. Druhé miesto získala 5,5-bodová Henrieta Kopnická a tretie Anna Vrtiaková s rovnakým počtom bodom. Tá predbehla štvrtú Hanu Dzurjaninovú iba o 0,5 bodu v prvom pomocnom kritériu. Obaja víťazi obdržali poháre, všetci medailisti okrem diplomov aj mediale. Kategóriu do 11 rokov (ročník 2000 a mladší) ovládli dievčatá a potvrdili svoje medailové ambície z rôznych majstrovských súťaží. Prvé miesto získala Eszter Morvay, pred Annou Vrtiakovou a Alexandrou Tejovou. Tu to síce bolo bez pohára pre víťaza, no mediale a diplomy spomínané tri dievčatá neminuli. Čo sa týka turnaja, ešte je potrebné spomenúť jednu vec. Vďaka vylepšenému Sofijskému pravidlu na Koníkovské sa z celkového počtu 243 odohraných partií remízou skončilo iba 28. To nám dáva rezultatívnosť 88,5% partií a s týmto číslom sme jednoznačne veľmi spokojní.
V riešiteľskej súťaži ktorá sa uskutočnila posledný deň zvíťazil Patrik Berger ktorý získal 11,5 z celkového počtu 12 možných bodov. Druhé miesto obsadil Marek Karas 10,5 bodu a tretie miesto Henrieta Kopnická s počtom 10 bodov. Aj táto disciplína zamiešala poradím súťaže družstiev a napokon to dopadlo nasledovne...
Na prvom mieste v súťaži družstiev sa najmä zásluhou športových disciplín stali Bláznivé mustangy v zložení Ján Marek Kollár, Matúš Sadloň, Eva Mészárosová, Tomáš Starovič, Juraj Bača, Roman Jozefek a Dominik Nemečkay a mohli sa tešiť zlatým medailám, druhé miesto obsadili a strieborné medaile dostali „Puberťáci“ v zložení Oliver Spaček, Peter Puškár, Anna Vrtiaková, Eszter Morvay, Adam Pipíška, Erika Mészáros, Dávid Gžib a to najmä vďaka šachovým disciplínam. Na treťom mieste skončili Žlté myši (Tomáš Sklárš, Marek Karas, Peter Macko, Martin Starovič, Dominika Ferková, Emma Miklášová, Andrej Ďurďa), ktoré síce na začiatku patrili medzi posledné tímy, no vďaka mohutnému finišu si nakoniec vybojovali bronzové medaile.
Z nášho programu mi ostáva spomenúť už iba večerné pozeranie filmov vďaka dataprojektoru a plátnu Tomáša Chabadu. V improvizovanom kine sme vždy mali okolo 20-30 divákov. Rozhodne si však spomenutie zaslúži aj skvelé kúzelnícke vystúpenie pána Peričku, pri ktorom sme viacerí iba krútili hlavami a nechápali ako to vlastne robí.
Posledný večer sme urobili Arťomovi oslavu 13.narodenín a okrem torty a zákuskov sme nakúpili množstvo vecí na grilovanie a v ten deň dostali všetky žalúdky rozhodne zabrať. Nakoľko to bol posledný večer, trošku sme ho natiahli. Postupné ukladanie detí do postelí nastalo pri najmenších od 21:30 a ukončili sme ho spolu s partiou najstarších o 1:00 ráno, v čase, kedy už nebolo čo priložiť na gril. Počas grilovania sa hral aj stolnotenisový kolotoč bez rakiet (vystačili sme si s rukami) a mal veľmi vysokú úroveň a verím, že si ho v budúcnosti zopakujeme.
Na záver by som sa chcel veľmi pekne poďakovať všetkým osobám ktoré mi tento ročník (resp. minulé ročníky) pomohli zorganizovať. Vždy je to najmä o dobrej spolupráci a ľudských vzťahoch. Medzi tieto osoby je potrebné vždy započítať aj účastníkov, nakoľko ak nie je potrebné riešiť veci ktoré prekračujú princíp zdravého rozumu, môžeme sa venovať iba kreatívnejšej a zábavnej činnosti. Za seba môžem sľúbiť, že 11.ročník jednoznačne bude. Predbežný termín o ktorom sme sa rozprávali je plánovaný na 20.7.-29.7.2012, miesto by malo ostať rovnaké. Či tomu tak naozaj bude, rozhodnú naše rokovania a váš záujem. O rok sa na vás každopádne tešíme opäť.
za všetkých vedúcich
Miroslav Roháček